jueves, 27 de octubre de 2011

Tendakuéra Guaraníme

Te’ýi Guarani tapiánde ombohérava hekoha opa mba’e hetavéva ijerérepe:  ka’avóroramo “Ty” térâ “Ndy” oherótaramo ka’avópe.  Avei ombohéra umi yvyra guasu rérape  “Y”
Jámakatu  pe hetave  mymba rérape , ombojoapývo “Kua”  he’ihaĝuáicha hetaha oî pe tendápe.
Upéichante avei ohero umi oîhape heta kuarepoti.

Itapúape heta oî tenda hérava guaranime:

 1- San Pedro del Paranáme jajuhu: 

Desgracia-kue
Fleita-Kue
Guasu Ygua
Guaykaray
Ibarra-kue
Jabevyry
Kuchi´y
Kupika`y
Mandyjutygue
Mbatovi
Mboka Piray
Mbopikue
Mburukuja
Mbyja Ko`ê
Noviretâ
Ñu Pyahu
Piky
Pindoju
Pirity
Puntaratî
Santiago-kue
Takuapi
Takuára
Takuarusu
Takuati
Taruma
Tereke
Timbo’i
Yramo
Ysypoju

2- Encarnación-pe jajuhu:

Ka’aguy Rory
Pakukua
Mbói Ka`ê
3-La Paz (Tajy Piru)
Arroyo Frazada
Ypekuru mi
Takuary Hû
Suelo Kue
Itapesyî
Mbery
Recado Kaigue


Ohai: Claudia Lorena Cuba



































Paraguái Sandykôi

Che apytu’ü  hypy’üvehágui okukúi
Ñe’ëyvoty omimbi ha iñapesãmbáva
Mayma che retãguaite oñandúva
Moköi sa arýguima tapérehe oipykúi.

Tetã pyahu rekávo ñaikundaha
Oïhápe tekojoja ha py’aguapy
Mba’eveichagua ani ñanembojoavy
Ha arapy rehe tojeikuaa ñanemba’apoha.

Hetáma ningo ojejahéi ñane retãre
Ku ñande poyvi chalaimiramo jepe
Araka’eve naitïndýiva upevére
Kirirïme osapukáiva opa araite.

Jajepytasóke peteï ñe’ëme paraguaigua
Ko sandyköi taisarambi, arapy rehe tojeikuaa
Ndaha’eiha pokarë ha mba’apose’ÿre oñemoañetéva
Arandu hypy’ü ha kyre’ÿ ñanembojepokua.

Néina lo mitã ñañomboheta
Ku kavytãicha ñahuã’imbaite
Ñamuñamba umi ndohayhúiva tetã
Taipytuhëmijey yvy guaraniete.

Molas, Yegros, Francia ha Caballero
Ãvako ha’e ñande ypy, leö guaraní
Ñemotï ndoikuaaichéne mba’eveichavérö
Tove py’arorýpe yvága guive ñanderovasami

Ñande poyvi pytã, morotï  hovy
Tove ikurahy’ãme maymáva ñaime
Tekojoja, py’aguapy ha tekosãsóme
Opoñýre ñande retére guaraní ruguy

Ohai: Te'o (Oscar Teodoro Martínez Campuzano)

Mbo’ekuaahára rapére

Es largo el camino recorrido
Kuaapy rek
ávo aikundaha
Por inter
és al guaraní querido
Açuahëvo hu`ãme che
ñe’ë aipyaha.

Ateneo nuestra residencia
Guaraniet
éva oñembyatyha
Estirpe de conocimientos y sapiencia
Anicheva`er
â tesaráipe opyta.

Hombres y mujeres con esp
íritu altruistas
I
ñarandu hypýva ndehegui osë
Al forjar los rumbos nacionalistas
Ñande avañe’ë kuarahy ndive iñapysë.

A mis profesores les digo
Aguyjetaite pende jesape’áre
Y que el futuro les traiga consigo
Tesäi, po’a, jekupyty vy’áre.

Nicolás Arrúa, gran señor
Paraguay ra’y, Kuimba’e porä
De nuestra cultura gran conocedor
Nde réra opytáma maymaite mandu’arä.

De la tierra colorada surgió este hombre,
Dionisio Fleitas, karia’y katupyry,
Ni el peor huracán ha de torcer su nombre
Mba’éiko aniche kuaapy pavë chupe ojapyhy.


Gracias te damos por tu afán y perseverancia
Ñande Ateneo myakãhára, Cesar Silva lampinoite,
Por surcar nuestros horizontes con mucha paciencia,
Tupãmante tanderovasa, akóinte tandepo’aite.

Y que por siempre el guaraní florezca,
Ka’a poräicha taherakuã mombyry,
Los compañeros serán quienes merezcan,
Tembiaporä ñande po rupi tosyryry.


Ohai: Te'o (Oscar Teodoro Martinez Campuzano)

Anteproyecto de Ley del Ateneo de Lengua y Cultura Guaraní

Por la cual se reglamenta la reposición, mantenimiento y actualización de los Topónimos Guaraní en la República del Paraguay

Art. 1º. De la reposición y mantenimiento de los Topónimos Guaraní de la República
Reponga y manténgase, individual o conjuntamente con el castellano, los nombres en Guaraní de los barrios, compañías, pueblos, ciudades, distritos, departamentos, arroyos, ríos, cerros, cordilleras y otros topónimos similares en Guaraní de la República, que en la actualidad se hallan nominados en Castellano u otros idiomas.
Art. 2º. De la actualización de la ortografía de los Topónimos Guaraní de la República
Actualícese la ortografía de los topónimos Guaraní en el territorio de la República, adoptando a ese efecto, la ortografía Guaraní utilizada actualmente en el Sistema Educativo Nacional.
Art. 3º. De la difusión
El Estado Paraguayo promoverá políticas y estrategias que tiendan a la difusión de esta Ley, y de la reposición, mantenimiento y actualización de los topónimos, mediante campañas publicitarias educativas. Asimismo, los entes estatales pertinentes actualizarán los Registros Públicos correspondientes.
Art. 4º. De la derogación del Decreto-Ley Nº 3178/74
Deróguese el Decreto-Ley Nº 3178/74, y toda disposición jurídica contraria a la presente Ley.

martes, 25 de octubre de 2011

Ava Guarani reko agagua


                                                                      Ava Guarani Reko
        Heta árama ñahendu ha ñamoñe`ẽ ava guaranikuéra rekovére, opa mba`e ñahendu ha jaikuaa tembiasakuégui. Ko`ág̃a tembiapo apógui jahechakuaa tuicha iñambueha tapicha ava guaraní rekovekuéra ymaveguarégui.
       He`iháicha ava guaranikuéra, maymavarei ava morotĩ oguereko chupekuéra toryjárõ he`i hikuái, ha upéicha ñahendu “kachike péva, kachike amóva” pukarãrõ ojereko. Tuicha jajavy ko`ã mba`e ndajaikuaáire mba`épa he`ise.
        Ñe`ẽ Cacique ojapóma 500 (posa)  ary ojepuru hague, ymave oje`eva`ekue “Che Ru” – Ñande Ruvicha he`ise upe ñe`ẽ. “Cacique” ha`e peteĩ tapicha ha`evéva peteĩ atyhápe. Ojeiporavo hag̃ua ojehechakuaava`erã tapicháre imba`ekuaa, ijeroviapy, ha katupyry ikatu hag̃ua osãimbyhy ava aty, ndaha`éi ijaereínteva ojapyhýva ogueroguata hag͂ua tapicha aty, ohehechaukava`era͂ ikatuha osa͂imbyhy mba`ekuaapópe ha ikatu hag͂ua avei oi͂ jerovia hese ambue avakuéra. Ipoguýpe heta mba`e oguereko, ohehava`era͂ opa mba`e mba`éichapa ogueroguatáta pe aty oi͂ hag͂uame tekombo`e ha poyhu ojoapytépe.
      Sapy`ánte oi͂ramo apañuái upe atýpe Cacique ohechava`era͂ mba`éichapa oñemyatyro͂ umi mba`e ikatúramo ose͂ pora͂va`era͂ anítei oikovai avave ndive.
       Jaikuaaháicha tuicha iñambue tapichakuéra rekove, ymave oikomiva`erã hikuái umi ka`aguy tuichávape, upépe noikotevẽi mba`evéichagua hi`upyrã oguerekopava`ekue ka`aguy jerére. Ág̃a rupi jahecha oparupi ava guaranikuéra oikundaha ohekávo peteĩ tenda ikatumívo oñemopyenda ha márõ noñeme`ẽi chupekuéra. Ha añeporandu, mba`ére piko oikova`erã hikuái ojerure hi`upyrã tavaháre. Ndapéichava`erãmo`ã noñeguenohẽi rire chuguikuéra ka`aguyeta oikohaguépe ava guaraníva oikotevẽ`ỹme mba`eve hikuái.
       Oje`ehaguéichama yvateve ymave noikotevẽi ojeporeka okaháre hi`upyrã, ko`ág̃a iñambuéma osẽva`erã okaháre ojeporeka opaichagua tekotevẽmby. Ko`ã mba`e rupi tapichakuéra ndoguerekói peteĩ tekombo`e mba`éichapa ohembi`uapova`erã, heta jey ho`u hikuái mandi`o mimói, térã ombochyryry vaka ñandýpe ha upéicha okaru. Heta ára ndoguerekói mba`eve oñemindu`umi hag̃ua ha avei oĩ ára peteĩ jaýnte okaru ha ohupytymívante.
       Heta mba`ére avei sa`i imba`ekuaa ñemitýgui. Oikotevẽ hikuái tekombo`e oñemitykuaa hag̃ua ikatu hag̃uáicha osẽ tenonde gotyo, ha avei ohepyme`ẽ opaichagua ñemityngue hikuái voi oñeha`ãva`ekue oguereko.
Teta͂ sa͂mbyhyhárakuéra ohechava`era͂ oipytyvo͂ve ko`a tapichakuéra ikatu hag͂ua oike ñande apytépe, anítei oñemboykeve ichupekuéra, hikuái niko ndaha`éi mymba ñandeichagua niko avei, oikoteve͂nte pytyvo͂ ose͂ hag͂ua tenonde gotyo avei. Ko`a͂ mba`e ojehupyty hag͂ua oñeikoteve͂ tekombo`e rehe, péva`y͂re ndikatumo`a͂i oñese͂ tenondépe.

Ohai: Gustavo González

sábado, 15 de octubre de 2011

kaso ñemombe`u


Karai Toño
Karai Antonio niko karai katupyry ha imarangatuva`ekue, tamombe`umina pee͂me mba`épa ojehu chupe petei͂ árape ha`e che taitava`ekue omanóma niko.
Ha`e ose͂miva`era͂ hógagui henda kavaju moroti͂ ári ha oje`ói mombyry mombyry oho truko ra`a͂vo
Upéicha che taita oikoha rupi petei͂ ára oipykúi oúvo hóga rapére, oike omombyky hag͂ua hóga rape petei͂ pikádare , iñupytu͂va`ekue upe pyharépe omombyte rupi pe ka`aguy  hymba kavaju alazan oñepyru͂ iñangekói. Upépe ha`e oñepy`amongeta mba`érepa hymba oñemondýi ha`éko ndokyhyjéi voi mba`evégui imboka pora͂ upéro͂ petei͂ treintaiocho lutre moroti͂ petei͂ kaño dekogotádo overa hendýva umi oteretetéva rehegua, itavya vodokeicha ndojavýva voi, ha avei petei͂ tejuruguái juguaha, ha`e karai ojeroviava`ekue ijehe.
Upéi oho ohove pe ka`guýre inupytu rasa upemaroguare, jey jey kavaju ikuambu oñemondý ha osarakutea ápe ha pegotyo ha`ete voi ojevyséva upe tapégui. Peichahágu ho`áma katu kavaju ha che taita hi`ári opo opu`a͂ tuicha py`anýire oikuaase mba`épa oiko, oguenohe petei mohendyha ha ohesape vai vai henda kavajúre ha ojuhu oñeñapytimbaite petei͂ ysypópe upévagui ndikatui opu`a͂, neipamíro͂ oñemondýi ohendúre oñe`e͂va ichupe.
Oporandu taita.
-           Máva piko nde, ndaipóri ñembohovái oñemokiriri͂ete upépe oñeha`a͂ ojorávo henda kavaju, ha ojorávo ose͂ ñanihápe pe kavaju ha`etevoi ombokuaséva yvy okañy hag͂ua.
Upéi ohomirente yvyrupi ohendu oñe`e͂jeýva ichupe, ha`e ndohechái avavépe, oguenohe͂jey mohendyha ha ohesapévo ohecha petei͂ ava ra`anga ijao tahachíva; tuicha oñemondýi, upépe ipy`amano ha`e ho`a yvýpe.
Are rire opáy oñandývo ohoha aína tapicha ati`y ári, og͂uahe͂ petei͂ tendápe omboguejy ichupe ha oñe`e͂vo pe tahachi he`i:
-           Ikatúnepa eñembo`emi che rehe, che niko máro͂ ndikatuiva apytu`u ha aikoteve͂ py`a guapy aha hag͂ua ko yvy ape árigui.

Ha upéicha okañy hesa renondégui pe tapicha, ha ohechakuaa upépe oñembojamaha ohóvo ko`e͂ti͂ omyesaka͂va hóga rape.
Rireminte og͂uahe͂vo itapýime omombe`u oikova`ekue hese hogayguakuérape. Oñembyatyjoa hikuái ambue tapichakuéra ndive ha oho upe tenda ojehechaukahaguépe pe tapicha, ogueraha petei͂ kurusu ha oñembo`e pe karia`ýre ikatu hag͂uiaicha ojuhu py`aguapy, heta rire oñemombe`u yma ndaje ojejuka hague upépe petei͂ karia`ymi ose͂ramova`ekue mbokarógagui.



Ohai: Gustavo González


Cuento en guarani "Ver el Sol"



Jehecha araresa
     Táva edelira 55 gotyo oikova`ekue petei͂ mita͂rusumi hérava José, ha`e oiko isy ha itúva ndive, imboriahuva`ekue hikuái, ombopuseva`era͂ mimby upéva omokyre`y͂va`era͂ chupe. Imboriahuetereígui itúva ndikatúi ojogua ichupe imimbyra͂, upévare ojapo takuapígui ha oguerohory pe mita͂rusu, ha`e niko  heñói guive ndikatúiva ohecha, po`a`y͂gui hesatu͂ heñoiramoguare, jepémo rasa hekove pora͂.
    Péicha okakuaávo ou isy ha itúvagui ityre`y͂ ha oho oiko petei͂ isy ryke`y rógape táva Encarnación-pe. Pe kuñakarai oguereko ichupe imembyteetéicha ohayhu ichupe. Itia ipirapire hetáva`ekue, ha`e oguereko petei͂ imemby kuimba`e ojejapoitereíva ha`etéku ha`ende voi hekoverosa͂va.
     Pe mita͂karia`y hógape ndojapói voi mba`eve ko`ýteve ndohói mbo`ehaópe, upéva isýpe hasyasymiva`era͂, akóinte oiko kuña ha guari rapykuéri.
    José oho guive táva Encarnación-pe, isy ryke`y itia ojogua chupe petei͂ mimby ipora͂va ha`e niko oguerehoryeterei upéva, ha opavave apysápe omokyre`y͂ tyapu pora͂.
    Ára ha ára pyharevete kuarahy iñapyse͂mbotávo ombopuva`era͂ imimby. Opavave ohendúva oguerohory ha oguereko ichupe mombayháraramo . Upéicha rupi maymaitéva tapicha ohayhy ichupe, hákatu  itia memby Martin ndohechái tesa pora͂me José ojapóva, okoro͂i ichupe opavetéva oguerohoryvehaguére hapicha ojapóva, ha avei isy ohechauka mborayhu hese.
    Pyharekue Martín ose͂jepi jorokyha rupi ha oúma ko`e͂ mbotávo. Jepiveguáicha José ombopuva`era imimby ha upéva ojopi Martin-pe ndikatúi haguére oke ichugui.
     Petei͂ ára ña Dolores Martín sy ohenói ichupe Ñandejára ijypýpe. Ityre`y͂vo imemby isýgui oñeñanduvaiete, he`i isy omano hague ha`e hekovevaígui ha jey jey okañy ohóvo guari rapykuéri.
     Upémaro͂ ña Dolores róga ykeregua petei͂ kuñakari ipy`a pora͂va ogueraha Josépe oiko hag͂ua hógape ha oñangareko hese, akoi͂nte oñehendumiva`era͂ mimby ryapu.
     Jepiveguáicha og͂uahe͂ hógape Martín  tuicha akanga`u reheve  ha ohendu mimby ryapu. Petei͂ ko`e͂me oho José rendápe ojuhu oguapy ombopu`aína imimby ogaguýpe oipyhy ichigui ha ojokapaite. José oñembyasyeterei, hesay hováre, upépe imandu`a  isy ha itúva ñe`enguére, he`imiva`era͂ chupe ani hag͂ua ipy`aro avavéndi jepémo ambue tapicha ipy`ahu͂ hendive.
   José ojepy`ajoko ohendúramo mba`éichapa Martín ijuruky`a.
-           Mba`ére piko nderehói ambue tendápe rembopu, che nahenduséi
José ombohovái.
-           Che niko ndajapói mba`eve ivaíva, opavetéva ohendúva niko oguerohory che ambopúva.
-           Nahániri mba`ére piko nderejapói ambue mba`e ha chereja cheñemimbyasýpe.Che ndaipotái avave chemomytue ni chepuriahuvereko.
     Upéva ohendúro͂ José jejokojokópe og͂uahe͂ Martín rendápe ha opoko ijati`ýre ha he`i chupe.
-           Anína péicha… che ryke`y, chéko avei che sýgui chetyre`y͂ma ha aikuaa mba`épa ñañandu, jepeve ase͂ tenonde gotyo, oimehágui ñaguenohe͂va`era͂ mbarete. Opa mba`e ikatu rejapo reipotáramo ha reñeha`a͂ramo, nde niko ndepyahu gueteri, ha nde sy rérape rese͂va`era͂ tenonde gotyo, ikatu hag͂ua ha`e ijaguara nde rehe.
    Upéva he`ipa chupe ha ose͂ oho hógape. Upe pyharépe ndokéi oñepy`amongeta he`iva`ekuére chupe José.
     Péicha ohasa heta ára ha Martín hekove ambue ohóvo akóinte oñe`e͂ ha oñemboja José rendápe. Opyta hikuái oñoangiru͂ete.
     Petei͂ ára he`i ojapotaha petei͂ jopói Josépe ha ndaha`éi jopoireínte, ha`eva`era͂  petei͂ mba`e opave`y͂va ha oguerohorýtava iñangiru͂. Upémaro͂ he`i ome`e͂taha jopóiramo chupe  hesara͂. Omombe`u ha Jose oguerohoryeterei, ha upéicha ojapo.
    Heta ára oraha Martín-pe hekomýi hag͂ua ho`a`y͂re ha ojepokuaa hag͂ua hecha`y͂re, hákatu vy`ápe oiko oikuaáre iñangiru͂ oguerekoha hesa ha upéva ombovy`a chupe.
     Petei͂ pyharépe Martín ikérape ohecha isýpe he`ívo chupe ovy`aiterei hague upe mba`e ojapóvare ha ijaguareitereiha hese. Ambue árape  voipora͂ ohóta José rendápe omombe`úvo ichupe ikerarecha, ha ohasátavo tape rehe opyru͂ hese mba`yrumýi  ha omano.
    Upe guive oho yvágape ojojuhu isy ndive.
Opa…

Ohai: Gustavo Gozález